12th part <3

Keď som chalanom oznámil cenu, vyvalili na mňa oči, dúfajúc, že som sa len pomýlil. 200 miliónov... Toľko zarobíme dokopy za rok. A z toho vyše polovica ide do daní a na charitu. Skvelé. 

"Liam... Si si istý..?" pokúšal sa vyvrátiť moje slová Niall, ale hneď ako uvidel moju tvár, bol si istý pravdivosťou mojich slov. 

"200 melónov... Bože môj." zmohol sa na pár slov Harry.

"Ja mám na účte asi 50, neviem ako vy, ale ja dávam všetko." vyriekol som a snažil som sa byť presvedčivý. Je to veľa peňazí. Nebudem vravieť, že mi za nimi nebude ľúto, ale ak utratenie mojich úsporov znamená, že Zayn bude v poriadku, kľudne začnem od nuly. 

"Ja len 27, všetko išlo mame." hlesol Louis.

"Ja tam mám okolo 60, šetrím na horšie časy..." Harry sa díval pod seba. Jeho hlas bol až príliš chrapľavý, aj na Harryho. 

"Skvelé. Ja mám asi 30." Niall mal plné ústa. Nikdy nepochopím, ako môže v takýchto chvíĺach jesť. Vždy mu to aj poviem, on len odvetí "Normálne" a prežúva ďalej. Teraz som sa však neunúval opýtať sa. Načo sa zaťažovať takou rutinou, ke´d Zaynovi ide o život? 

"Ja mám tiež okolo 30." prehodil duchaplne Louis. 

 Chýba nám vyše 50 miliónov a nemáme šancu získať ich. Možno ak by sme do termínu stihli spraviť aukciu alebo čo, ale to nehrozí. 

"Toto je naprd." Harry sa stále díval do zeme. Nepohol jediným svalom. 

"Môj drahý, mohol by si prestať metať sa? Inak ti tú uspávačku nepichnem." Nado mnou stál Black, na rukách mal rukavice a snažil sa mi pichnúť nejakú čudnú tekutinu. Na ihly som zvyknutý, veď mám zopár tetovaní, ale tejto som sa bál ako sviňa noža. Nielenže som však bol zviazaný, no mal som zalepené ústa páskou s tou hádam najodpornejšou príchuťou, na čo som prišiel, keď som sa ju snažil nejako rozhrýsť. Človek spraví všetko, keď sa snaží vyslobodiť. Keď som sa neprestával metať ani po Blackovom upozornení, dostal som päsťou rovno do tváre. Popravde, už som to ani necítil. Najskôr som stratil cit v oblasti tváre už po piatej rane. Tá rama ma však omráčila natoľko, že Black mi stihol vpustiť do žily tú hnusnú látku. Hlava sa mi začala krútiť a zvieralo mi žalúdok. Cítil som sa ako opitý s príznakmi opice. A nevedel som proti tomu vôbec nič urobiť. 

Bála som sa čo i len smrkať. Nado mnou stál  chlapík, ktorý tam doteraz nebol. Nejaký nový. Chodil okolo mňa a rozprával pre mňa neznámou rečou. V ruke držal pištoľ a neustále si ma obzeral. Ako tovar vo vianočnom výklade. Zrazu zastal a otočil sa chrbtom ku mne. Niečo robil s rukami, ale nemala som ani poňatia, čo by to mohlo byť. Nebola som spútaná. Nemala som zviazané ani len ruky. A predsa som sa nepohla z miesta.